Československý transplantační kongres
 |
|
1. československý transplantační kongres 2. československý transplantační kongres |
Konferenční abstrakta 2008
Abstrakta přednášek – sekce lékařů
PRENOS TEPLA V IZOLOVANEJ PEČENI - VÝZNAMNÝ FAKTOR VIABILITY PEČENE PO NORMOTERMICKEJ REPERFÚZII
1A. Kebis, 1M. Kukan, 1D. Kuba, 1E. Mališ, 1P. Grančič, 1E. Bandžuchová, 1C. Mišľanová, 2J. Jakubovský
1Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave - Slovenské centrum orgánových transplantácií, 2Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave - Ústav patologickej anatómie
• Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave Limbová 12 Bratislava 833 03
Pečeň sa pri odbere ochladí na teplotu 20-10 °C. Ukladá sa do prezervačného roztoku s iniciačnou teplotou 0-4 °C.
Overiť vplyv modulovania prenosu tepla v izolovanej pečeni potkana na jej viabilitu po normotermickej reperfúzii.
Metódy: Pečene sa odoberali potkanom (305±10g) v celkovej anestézii (ketamín/xylazín:100/10 mg/kg i.p.). Prenos tepla sa moduloval teplotou lavážneho roztoku (LT) HTK (40 ml) in situ v troch modeloch 4, 6, 8 °C a iniciačnou prezervačnou teplotou roztoku (IPT) HTK (70 ml) v prezervačno-perfúznej komore (PPK) pre každý model v skupinách: A4, B6, C8, D10, E12, F14, G16 °C (n = 6). PPK s pečeňou bola uložená 24 hodín v chladničke (2,0±0,5 °C). Na hodinovú normotermickú reperfúziu sa použil bezkrvný, okysličovaný Krebs - Henseleitov roztok. Na analýzu nameraných hodnôt sa použila ANOVA. Výsledky sa uvádzajú ako x±SEM. Štatisticky významné rozdiely priemerných hodnôt testované Bonferroniho korekčným t-testom pre mnohonásobné porovnanie uvádzame ako p<0.05.
Výsledky: Laváž in situ ochladila pečene (9,7±0,6 g) na 15,5±0,3 (LT4), 17,5±0,5 (LT6) a 19,4±0,5 °C (LT8) (p<0.05), rýchlosťou 4,4±02; 4,8±0,3 a 4,4±0,2 °C.min-1 (p>0,05). Zvyšovaním IPT roztoku, sa znižovala rýchlosť ochladzovania pečení (°C.min-1) z 1,4±0,12 (LT4/A4) na 0,05±0,02 (LT4/G16) r=- 0,87. Z 1,9±0,1 (LT6/A4) na 0,25±0,03 (LT6/G16) r = - 0,96 a z 2,0±0,1 (LT8/A4) na 0,57±0,03 (LT8/G16) r =- 0,96 (p<0,05). V ukazovateľoch viability neboli rozdiely medzi rovnakými skupinami pečení pri rôznych teplotách lavážneho roztoku. Pečene v skupinách E12, F14, G16 v porovnaní so skupinami A4 až D10 vo všetkých lavážach, mali signifikantne vyššiu tvorbu žlče (µl.min-1.g pečene) LT4: 52±0,06 vs. 0,32±0,03; LT6: 0,56±0,05 vs. 0,34±0,05 a LT8: 0,49±0,05 vs. 0,34±0,05 (p<0.05), nižšiu aktivitu LDH (µkat.l-1) LT4 2,07±0,19 vs. 3,16±0,37; LT6 1,57±0,25 vs. 2,21±0,30; LT8 1,63±0,35 vs. 2,30±0,38 (p<0,05), vyššiu spotrebu kyslíka (µl.min-1. g pečene) LT4 1,07±0,03 vs. 0,82±0,03; LT6 1,20±0,06 vs. 0,87±0,07; LT8 1,10±0,04 vs. 0,90±0,07 (p < 0,05), repleciu ATP (µmol.g-1 sušiny pečene) LT4 3,27±0,28 vs. 1,77±0,38; LT6 2,86±0,14 vs. 2,50±0,16; LT8 2,10±0,20 vs. 1,56± (p < 0,05) a výraznú absenciu parenchymálnej dystrofie hepatocytov.
Záver: Rozdiel teplôt medzi pečeňou a roztokom ovplyvňuje prenos tepla v izolovanej pečeni. Iniciačná teploty prezervačného roztoku (12 16 °C), na rozdiel od teploty laváže (do 8 °C), významne zlepšuje viabilitu pečene po normotermickej reperfúzi.