Československý transplantační kongres
 |
|
1. československý transplantační kongres 2. československý transplantační kongres |
Konferenční abstrakta 2006
Abstrakta přednášek – sekce lékařů
KARDIOVASKULÁRNA MORBIDITA PO TRANSPLANTÁCII SRDCA
Štefanková I., Goncalvesová E., Lesný P., Luknár M., Fabián J.
Oddelenie zlyhávania a transplantácie srdca, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava
Zhodnotiť kardiovaskulárny systém po transplantácii srdca (HTx) a definovať výskyt kardiovaskulárnej morbidity. Súbor a metodika:
Vyšetrili sme 59 pacientov (9 žien), priemerného veku 48,7 roka, 7 až 166 mesiacov po HTx (medián 47 mes). Pre zhodnotenie kardiovaskulárneho statusu sme použili štandardné klinické metódy (anamnéza, somatický nález, vybrané laboratórne testy a pomocné vyšetrenia). Výsledky:
82% pacientov nemalo funkčné obmedzenie (NYHA 1), 15% bolo v štádiu NYHA 2 a 3% v NYHA 3. Objektívna fyzická výkonnosť pri spiroergometrii bola v celom súbore znížená na 61% normy. Nepriaznivo ju ovplyvňovala chronotropná inkompetencia, vyšší vek a obezita. Najčastejšou EKG abnormalitou bola blokáda pravého Tawarovho ramienka (73% pacientov), bez klinického korelátu. Zriedkavé významné poruchy rytmu boli asociované s akútnou rejekciou (supraventrikulárna tachykardia u 2 [3%] osôb). Priemerná ejekčná frakcia ľavej komory (ĽK) v celom súbore bola 60%. Šiesti pacienti (10%) vykazovali systolickú dysfunkciu ĽK, všetci v dôsledku vaskulopatie štepu (CAV). Artériová hypertenzia sa vyskytovala u 93% pacientov. Charakterizovala ju porucha diurnálnej variability (u 81% jedincov) a asociácia s hodnotami body mass indexu (r=0,38; p=0,004). Retrospektívnou analýzou sme signifikantnú akútnu celulárnu rejekciu (>/=2.stupňa ISHLT 1990) zistili v 6,3% z celkového počtu 914 endomyokardiálnych biopsií. Vo všetkých prípadoch rejekcia ustúpila po modifikácii imunosupresívnej liečby. CAV sme angiograficky potvrdili u 48% pacientov. U siedmich jedincov (15%) boli zmeny na koronárnych artériách významné. Záver:
Kardiovaskulárny systém sa správa po HTx takmer normálne, má však určité charakteristické črty a niektoré abnormality. Najdôležitejšími sú artériová hypertenzia, dysfunkcia transplantátu, rejekcia a vaskulopatia štepu. Prežívanie a kvalita života pacientov po HTx veľmi úzko súvisí so systematickým a doživotným manažmentom týchto špecifických problémov.