Československý transplantační kongres

Organizace kongresu

4. československý transplantační kongres
13.-15.9.2012

Organizace kongresu

1. československý transplantační kongres
16.-18.11.2006, Brno

  • Konferenční abstrakta

    2. československý transplantační kongres
    10.-12.9.2008, Starý Smokovec

  • Konferenční abstrakta

    3. československý transplantační kongres
    16.-18.9.2010




  • Konferenční abstrakta 2008

    Abstrakta posterů – sekce lékařů

    BOLA STENÓZA RENÁLNEJ ARTÉRIE TRANSPLANTOVANEJ OBLIčKY PRÍčINOU PROTRAHOVANEJ HUMORÁLNEJ REJEKCIE? - KAZUISTIKA

    1M. Chrastina, 1Z. Žilinská, 2I. Vulev, 2J. Maďarič, 3B. Rychlý, 4Z. Kizeková, 1J. Breza
    1Urologická klinika s Centrom pre transplantácie obličiek, Bratislava, 2Oddelenie intervenčnej angiológie, NÚSCH, Bratislava, 3Cytopathos s.r.o., Bratislava, 4Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava
    • Urologická klinika s centrom pre transplantácie obličiek, Bratislava, 83305

    Stenóza renálnej artérie transplantovanej obličky je zriedkavá komplikácia, ktorá sa zvyčajne objavuje v neskoršom potransplantačnom období (spravidla 3 mesiace až 2 roky po transplantácii) a môže spôsobiť závažnú artériovú hypertenziu s objemovým preťažením, dysfunkciu štepu, rejekciu, event. stratu štepu.Klinicky sa ochorenie prejavuje zhoršením funkcie štepu, závažnou artériovou hypertenziou a retenciou tekutín s objemovým preťažením.
    Prezentujeme prípad 58 ročnej pacientky po primárnej transplantácii obličky od mŕtveho darcu s primárnym nástupom funkcie štepu a jej náhlym zhoršením deväť dní po transplantácii. Pre opakované náhle zhoršenia funkcie štepu boli v priebehu dvoch mesiacov vykonané 3 biopsie s nálezom protrahovanej humorálnej rejekcie so zvyšujúcou sa intenzitou C4d depozitov v peritubulárnych kapilárach, antilymfocytové protilátky (PRA) opakovane 0%, historický cross match (CXM) negatívny. Pacientka bola liečená imunoglobulínmi, plazmaferézou a po treťom zhoršení rituximabom. Pacientku sme prepustili na 77. deň hospitalizácie so stabilizovanou funkciou štepu (s-kreat: 117 umol/l, klírens kreat. 0,7 ml/ s), s dennou diurézou cca 2500 ml podporovanou furosemidom v dennej dávke 250 mg, pretrvávajúcimi opuchmi dolných končatín. Tlak krvi bol dobre kontrolovaný 4-kombináciou antihypertenzív. O 20 dní sme pacientku rehospitalizovali pre ťažkú hyponatriémiu, dyspeptický syndróm. Po rehydratácii, korekcii natriémie a pri snahe znížiť dávku diuretika došlo k náhlej oligúrii sprevádzanej maloobehovým preťažením. V rámci diferenciálnej diagnostiky sme uvažovali aj o hemodynamickej príčine opätovného náhleho zhoršenia funkcie štepu, po vylúčení kardiálnej príčiny sme indikovali renangioMR s nálezom kritickej stenózy renálnej artérie transplantovanej obličky v mieste jej anastomózy.
    Realizovali sme perkutánnu transluminálnu renoangioplastiku s okamžitým efektom – bezprostredne po výkone polyúria, rýchly pokles N-katabolitov v krvi, úprava funkcie štepu (s-kreat: 73 umol/l, klírens kreat.
    1.25 ml/s), úplná regresia opuchov dolných končatín, zníženie potreby antihypertenzív (2-kombinácia pri prepustení z nemocnice). S ohľadom na neobvyklý priebeh opakovaných humorálnych rejekcií diagnostikovaných na základe náhleho zhoršenia funkcie štepu a histologického nálezu, pri negatívnom historickom CXM a negatívnych PRA, zvažujeme ako príčinu lokálnej imunologickej aktivity ischémiu štepu v teréne nepoznanej stenózy renálnej artérie transplantovanej obličky.

    Zpět