Československý transplantační kongres
1. československý transplantační kongres 2. československý transplantační kongres |
Konferenční abstrakta 2008
Abstrakta posterů – sekce lékařů
ÚSPEŠNÁ NÁHODNÁ ABO INKOMPATIBILNÁ TRANSPLANTÁCIA OBLIčKY OD MŔTVEHO DARCU. KAZUISTIKA
1Z. Žilinská, 1M. Chrastina, 1B. Trebatický, 2Z. Kizeková, 1J. Breza
1Urologická klinika s Centrom pre transplantácie obličiek, Bratislava, 2Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava
• Urologická klinika s Centrom pre transplantácie obličiek, pracovisko Kramáre, Limbová 5, 833 05 Bratislava
Jednou z možností, ako riešiť nedostatok orgánov vhodných na transplantáciu (Tx), je použitie orgánov od ABO inkompatibilných darcov. Takéto Tx vyžadujú prípravu pacienta spoužitím nových imunosupresívnych liekov (rituximab) a eliminačných metód (imunoadsorbcia, plazmaferéza). s výhodou sa využívajú pri plánovaných Tx orgánov od ABO inkompatibilných živých darcov. V literatúre sú dokumentované aj úspešné ABO inkompatibilné Tx obličiek od darcov s krvnou skupinou (KS) A2 pacientom s nonA KS bez predchádzajúcej prípravy príjemcu. Využil sa pri nich poznatok, že tkanivá pacientov s KS A2 vykazujú nižšiu expresiu a antigénu ako tkanivá pacientov iných KS.
Prezenujeme prípad 60 ročného pacienta 6 rokov evidovaného v čakacej listine s KS A1. Pacient podstúpil primárnu Tx obličky od mŕtveho darcu s KS A1, index kompatibility 13, jediná zhoda v HLA C3, PRA 0%. V indukcii daclizumab, takrolimus, mykofenolát mofetil a6-metylprednisolon, zaznamenaný primárny nástup funkcie štepu. 34 hodín po operácii pokles červenej krvnej zložky, dľa USG perirenálny hematóm. Pred podaním erytrocytového koncentrátu zistená u pacienta kontradikcia medzi aktuálne zistenou KS (B) a KS uvedenou v čakacej listine a lekárskej správe z dialyzačného centra (A1). Po overení krvných skupín (darca A1, príjemca B) a vyšetrení antiEry protilátok (IgG 1:32; IgM 1:8) sme napriek zlepšujúcej sa funkcii štepu podali rituximab, imunoglobulíny a začali elimináciu plazmaferézami. Zaznamenali sme pokles antiEry protilátok (IgG 1:4; IgM 1:2). Eliminačnú liečbu sme ukončili po 3.plazmaferéze z kardiálnej príčiny.
Po úprave hemodynamických pomerov sa funkcia štepu naďalej zlepšovala, titer antiEry protilátok bol 29. deň po transplantácii nízky (IgG 1:2; IgM 1:8). Pacienta sme prepustili domov s dennou dirézou 3000 ml a hodnotou s-kreat. 109 umol/l.
Náhodne sme uskutočnili ABO inkompatibilnú Tx obličky od mŕtveho darcu. Napriek tomu, že pacient nebol na Tx špeciálne pripravený, Tx bola úspešná. Predpokladáme, že k hyperakútnej rejekcii nedošlo pre prirodzene nízky titer antiEry protilátok, ktorý sa blížil k cieľovej hladine titra dosahovanej predtransplantačnou prípravou príjemcov v renomovaných transplantačných centrách. Je diskutabilné, či bola potrebná špecifická antirejekčná liečba, keďže sa s ňou začalo až 36 hodín po Tx u pacienta s primárnou funkciou štepu. Pre uvedený postup sme sa rozhodli po zhodnotení neštandardnej situácie a s ohľadom na chýbanie skúseností s uvedeným typom transplantácií.