Československý transplantační kongres

Organizace kongresu

4. československý transplantační kongres
13.-15.9.2012

Organizace kongresu

1. československý transplantační kongres
16.-18.11.2006, Brno

  • Konferenční abstrakta

    2. československý transplantační kongres
    10.-12.9.2008, Starý Smokovec

  • Konferenční abstrakta

    3. československý transplantační kongres
    16.-18.9.2010




  • Konferenční abstrakta 2006

    Abstrakta přednášek – sekce lékařů

    NIEKTORÉ UROLOGICKÉ KOMPLIKÁCIE PO TRANSPLANTÁCII OBLIČKY

    Bujdák P., Pribylincová V., Žilinská Z., Brutenič J., Breza J.
    Urologická klinika s centrom pre transplantácie obličiek, Bratislava

    Východisko:
    Orgánové transplantácie sa stali v ostatných desaťročiach rutinnou metódou liečby chronického orgánového zlyhania. Cieľom je záchrana života pacienta, zmiernenie utrpenia, zlepšenie zdravia a kvality života, psychická a sociálna rehabilitácia. V Slovenskej Republike sa história orgánových tranaplantácií začala v roku 1972 prvou transplantáciou obličky urobenou v Bratislave.

    Materiál a metódy:
    Retrospektívna analýza najčastejších urologických komplikácií po tranplantácii obličky u 697 pacientov v rokoch 1972-2001, analýza uroinfekcií po transplantácii obličky v rokoch 1999-2003.

    Výsledky:
    Stenóza močovodu sa vyskytla u 13/697 pacientov (1,9%). Príčinou bola technická chyba pri transplantácii. 3 pacienti boli liečený intubáciou a dilatáciou močovodu, u 10 pacientov bola nevyhnutná neoimplantácia močovodu.
    Urinózna fistula sa vyskytla u 28/697 pacientov (4,0%). Najčastejšou príčinou bolo poškodenie močovodu obličky pri odbere alebo transplantácii. Liečba spočivala v perkutánnej nefrostómii s následnou neoimplantáciou močovodu u 20 pacientov, trvalej derivácii moču nefrostómiou u 6 pacientov, graftnefrektómia bola nutná u 2 pacientov.
    Uroinfekcie sa vyskytli u 63/160 pacientov (39,3%). Najčastejším vyvolávateľom bol Enterobacter (39%), Enterococcus faecalis, Pseudomonas aeruginosa, E. Coli, Proteus. Vysoké percento infekcií (20,6) bolo spôsobených koaguláza negatívnym Staph. aureus. Liečebná stratégia spočívala v ATb profylaxii, určení vycvolávateľa, cielenej ATB liečbe s vysokými inicálnymi dávkami ATB u imunosuprimovaných pacientov.

    Záver:
    Napriek relatívne vysokému počtu komplikácií, transplantácia obličky je najefektívnejšou mwetódou liečby terminálnych štádií obličkového zlyhania. Okrem medicínskych výhod úspešná transplantácia výrazne zvyšuje kvalitu života pacienta. Až 75 % pacientov je schopných sa zaradiť do pracovného procesu.

    Zpět